Don Giovanni

Hudba: W. A. Mozart. Text: Lorenzo Da Ponte.
Atto Secondo - Scena settima
2. dejstvo, scéna 7
Atrio oscuro con tre porte in casa di Donna Anna.
Donna Elvira e Leporello.


Leporello
(fingendo la voce del padrone):
Di molte faci il lume
s'avvicina, o mio ben: stiamo qui un poco
finché da noi si scosta.
Donna Elvira:
Ma che temi,
adorato mio sposo?
Leporello:
Nulla, nulla...
Certi riguardi, io vo' veder se il lume
è già lontano.
(Ah, come da costei liberarmi?)
Rimanti, anima bella!
Donna Elvira:
Ah! non lasciarmi!

Leporello
(predstierajúc hlas svojho pána):
S mnohými fakľami
sa blížia, drahá, zostaňme tu ukrytí
kým sa od nás nevzdialia.
Donna Elvira:
No čo ťa ľaká,
milovaný môj manžel?
Leporello:
Nič, nič...
Len z opatrnosti chcem vedieť, či svetlá
sú už ďaleko.
(Ach, jak se jej zbaviť?)
Zostaň tu, duša krásna.
Donna Elvira:
Ach, neopúšťaj ma!

No. 19. Sestetto
 
Sola, sola in buio loco
Palpitar il cor mi sento,
E m'assale un tal spavento,
Che mi sembra di morir.
Leporello
(andando a tentone):
(Più che cerco, men ritrovo
questa porta sciagurata;
Piano, piano, l'ho trovata!
Ecco il tempo di fuggir.)
(sbaglia l'uscita)
 
Donn'Anna, Don Ottavio, vestiti a lutto. Servi con lumi, e detti. (Donna Elvira al venire dei lumi si ritira in un angolo, Leporello in un altro)
Don Ottavio:
Tergi il ciglio, o vita mia,
E dà calma a tuo dolore!
L'ombra omai del genitore
Pena avrà de' tuoi martir.
Donna Anna:
Lascia almen alla mia pena
Questo piccolo ristoro;
Sol la morte, o mio tesoro,
II mio pianto può finir.
Donna Elvira (senza esser vista):
Ah dov'è lo sposo mio?
Leporello
(dalla porta senza esser visto):
(Se mi trova, son perduto!)
Donna Elvira e Leporello:
Una porta là vegg'io,
Cheto, cheto, vo'partir!
(Leporello, nell'uscire, s'incontra con Masetto e Zerlina.)

No. 19. Sextet
 
Sama, sama na tmavom mieste
počujem, ako mi tlkoce srdce,
a zachvacuje ma toľký strach,
až sa mi zdá, že umriem.
Leporello
(ide tmou):
(čím viac hľadám, tím menej nachádzam,
táto brána priekliata.
Ticho, ticho, našiel som ju.
je čas na útek.)
(pomýli si východ)
 
Donna Anna, Don Ottavio vo smutočnom šate, služobníci s lampášmi a predošlí. (Donna Elvira al venire dei lumi si ritira in un angolo, Leporello in un altro)
Don Ottavio:
Osuš si oči, můj živote,
a utíš svoju bolesť!
Tieň otca len
zarmúti tvoja trýzeň.
Donna Anna:
Nechaj mojej bolesti
túto malú posilu,
iba smrť, ó môj poklad,
môj plač môže ukončiť.
Donna Elvira (senza esser vista):
Ach, kde je manžel môj?
Leporello
(dalla porta senza esser visto):
(Ak ma nájde, som stratený!)
Donna Elvira e Leporello:
Vidím tam jedny dvere,
tíško, tíško vojdem!
(Leporello, nell'uscire, s'incontra con Masetto e Zerlina.)

(Sextet pokračuje ve scéně osm)
 
« Scéna 6, doslovný slovenský preklad      Scéna 8, doslovný slovenský preklad »      

 
Zpět na úvodní stránku     

© WebMaster