Don Giovanni

Hudba: W. A. Mozart. Text: Lorenzo Da Ponte.
Atto Secondo - Scena terza
2. dejstvo, scéna 3
Donna Elvira e detti
Donna Elvira a predchádzajúci.


Donna Elvira:
Eccomi a voi.
Don Giovanni:
(Veggiamo che farà.)
Leporello:
(Che bell'imbroglio!)
Donna Elvira:
Dunque creder potrò che i pianti miei
abbian vinto quel cor? Dunque pentito.
l'amato Don Giovanni al suo dovere
e all'amor mio ritorna?
Leporello(alterando sempre la voce):
Sì, carina!
Donna Elvira:
Crudele, se sapeste
quante lagrime e quanti
sospir voi mi costaste!
Leporello:
Io, vita mia?
Donna Elvira:
Voi.
Leporello:
Poverina! Quanto mi dispiace!
Donna Elvira:
Mi fuggirete più?
Leporello:
No, muso bello.
Donna Elvira:
Sarete sempre mio?
Leporello:
Sempre.
Donna Elvira:
Carissimo!
Leporello:
Carissima!
(La burla mi dà gusto.)
Donna Elvira:
Mio tesoro!
Leporello:
Mia Venere!
Donna Elvira:
Son per voi tutta foco.
Leporello:
Io tutto cenere.
Don Giovanni:
(Il birbo si riscalda.)
Donna Elvira:
E non m'ingannerete?
Leporello:
No, sicuro.
Donna Elvira:
Giuratelo.

Donna Elvira:
Som u vás.
Don Giovanni:
(Pozrime sa, čo spraví.)
Leporello:
(Aký podvod!)
Donna Elvira:
Môžem teda veriť, že môj plač
premohol tvoje srdce? Teda kajajúcí sa
milovaný Don Giovanni k svojej povinnosti
a k mé láske vracia?
Leporello(mení stále hlas):
Ano, drahá!
Donna Elvira:
Vy krutý, keby ste vedeli,
koľko sľz a koľko vzdychov
ma stojíte!
Leporello:
Ja, život môj?
Donna Elvira:
Vy.
Leporello:
Úbožiatko, ako mi je lúto!
Donna Elvira:
Neopustite ma viac?
Leporello:
Nie, papulka pekná.
Donna Elvira:
Budete navždy môj?
Leporello:
Navždy.
Donna Elvira:
Najdrahší!
Leporello:
Najdrahšia!
(Ten žart mi prináša potešenie.)
Donna Elvira:
Môj poklad!
Leporello:
Moja Venuša!
Donna Elvira:
Celá pri vás horím.
Leporello:
Ja už som popol.
Don Giovanni:
(Ten darebák sa rozpaluje.)
Donna Elvira:
A nikdy ma neoklamete?
Leporello:
Nie, naozaj.
Donna Elvira:
Prisahajte.

Leporello:
Lo giuro a questa mano,
che bacio con trasporto,
e a que' bei lumi...
Don Giovanni
(fingendo di uccidere qualcheduno)
:
Ah! eh! ih! ah! ih! ah, sei morto...
Donna Elvira e Leporello:
Oh numi!
(Fuggon assieme.)
Don Giovanni:
Ha, ha, ha! Par che la sorte
mi secondi; veggiamo!
Le finestre son queste. Ora cantiamo.
 
No. 16. Canzonetta
 
(Canta accompagnandosi col mandolino)
Deh, vieni alla finestra, o mio tesoro,
Deh, vieni a consolar il pianto mio.
Se neghi a me di dar qualche ristoro,
Davanti agli occhi tuoi morir vogl'io!
Tu ch'hai la bocca dolce più del miele,
Tu che il zucchero porti in mezzo al core!
Non esser, gioia mia, con me crudele!
Lasciati almen veder,
mio bell'amore!

Leporello:
Prisahám na túto rúčku,
ktorú bozkávam s nadšením,
na tieto očká...
Don Giovanni
(tvári sa, ako chcel nekoho zabiť):
Ah! eh! ih! ah! ih! ah, zomri...
Donna Elvíra a Leporello:
Bože môj!
(Utečú spolu)
Don Giovanni:
Ha, ha, ha! Len keď osud
mi praje, uvidíme!
to sú jej okná, nuž spievajme.
 
No. 16. Piesnička
 
(Spieva a doprovádza sa na mandolínu)
Ach, poď k oknu, poklad môj,
ach, poď utíšiť plač môj.
Ak odmietneš mi dať nejakú útěchu,
pred očami tvojimi zomrieť chcem!
Ty, ktorá máš ústa sladšie ako med,
ty, ktorá sladkosť nosíš v srdcu,
nebuď, radosť moja, ku mne krutá!
Dopraj mi, aby som ťa aspoň videl,
moja láska!

 
« Scéna 2, doslovný slovenský preklad      Scéna 4, doslovný slovenský preklad »      

 

Zpět na úvodní stránku