|
Daniel Hùlka priznáva, že ´ťahal leva za
fúzy´...
10.12.2001 - 16:51
od: pigi
Predstavovať
nejako bližšie populárneho speváka a v
posledných rokoch aj úspešneho herca -
Daniela Hůlku by asi nemalo veľký význam.
Takí, ktorí sa s jeho osobou doposiaľ nestretli
asi neexistujú, fanúšikovia majú jeho biografiu
´namakanú´ dosť dobre na to, aby sme sa mohli
ušetriť zbytočných ´obkecávačiek´, no aj tí,
ktorí ho príliš v láske nemajú tento rozhovor
iste preskočia (ak by aj náhodou nie, tak dosť
podrobné info nájdete na www.danielhulka.cz).
Tak či onak, jeho nedávna účasť na
benefičnom koncerte s názvom "Slovensko bez
bariér" v košickom Dóme svätej Alžebty, vrámci
ktorého sa predstavil s trojpesničkovým blokom,
ku ktorému sa pridala ešte aj záverečná skladba
celého podujatia - aktuálna "Tichá noc", bol
nepochybne zlatým klincom večera.
Pauzu
medzi generálkou a večerným koncerto sme využili
na nasledujúci rozhovor.
O vašej,
sprvoti dosť imidžovo pôsobiacej expedícii do
Himaláji, ktorá nakoniec vykryštalizovala vo
veľké dobrodružstvo, v ktorom išlo miestami
doslova o život, sa toho popísalo už dosť veľa.
Mohli by ste však nejako zosumarizovať, čo vám
vlastne táto cesta dala?
"Na takúto
otázku je ťažko odpovedať v krátkosti. V každom
prípade si hodláme podobnú túru ešte zopakovať.
Všetci, čo sme sa tej expedície zúčastnili sme
sa zhodli na tom, že je nám za tým krajom veľmi
smutno, takže sa tam určite vrátime, akonáhle
nám to výjde. Určite sme si odtiaľ nepriniesli
tak zlé skúsenosti, že by sme si to opäť
nechceli skúsiť."
Tentoraz by ste už
išli takpovediac na istotu...
"Áno,
tentoraz by sme boli určute oveľa viac
pripravenejší, presne by sme vedeli, čo si so
sebou vziať a tak. Buci rok v lete sa mi z
časových dôvodov nepodarí nikam vycestovať, no v
2003-om urobím všetko preto, aby sa to podarilo.
My sme sa totiž veľmi chceli dostať do Tibetu,
čo sa nám ale nepodarilo, pretože sme zo
záhadných príčin nedostali čínske víza..."
Pokiaľ viem, pôvodne ste sa dokonca
chceli stretnúť s Dalajlámom...
"To
by nebol problém, pretože pokiaľ sa človek
dostane do Indie v období, keď tam Dalajláme
práve je, tak sa s ním dá stretnúť, to nie je
problém. My sme však v čase našej návštevy mali
trochu iné starosti. Plánovali sme prejsť
Himaláje, pôvodne tá cesta mala ísť z Tibetu do
Nepálu, čo ale, ako som už spomínal, nevyšlo.
Tým pádom sme Himaláje prechádzali v severnej
Indii, čím sme hlavný cieľ našedj výpravy
splnili. V každom prípade sa do Tibetu veľmi
chcem dostať, už aj preto, aby som sa dozvedel,
predčo sa nám tie víza nepodarilo získať...
Myslím, že to tak úplne bezdôvodné zase nebolo.
Je mi jasné, že mnohí túto cestu vnímali, ako
vravíte, ako imidžovú, ale my sme to vnímali
úplne inak. Trošku ma mrzelo, keď som sa po
našom návrate dočítal v novinách, ako sa
niektorí ľudia snažili spochybniť to, čo sme tam
prežili. Našťastie, v tomto smere mám úplne
čisté svedomie, ja som v každom rozhovore iba
presne reprodukoval naše zážitky. Nič som si
nevymyslel. V každom prípadfe išlo o veľmi
náročnú cestu. Musím ale priznať, že boli
chvíle, keď som nebol príliš nadšený tým, že som
sa jej zúčastnil. Išlo ale len o chvíľkove
stavy, pretože keď to všetko vnímam z odstupom
času, tak som veľmi rád. Táto expedícia mi dala
veľmi veľa. Za to, že v takýchto podmienkach
človek zažije pocit strachu o vlastný život,
príde odmena v podobe neuveriteľne emotívneho
zážitku."
Prejdime však k tomu, čo je
vám najbližšie, ku muzike. Krátko pred výdaním
vášho posledného albumu ste absolvovali svoj
comeback do sveta opery, keď ste na doskách
Stavovského divadla objavili v slávnom Donovi
Giovannim. Ako ste vlastne tento návrat
pociťovali? Potrebovali ste istý čas na ´hlasovú
kalimatizáciu´?
"Samozrejme, môjmu
návratu na opernú scénu predchádzali opätovné
návštevy hodín spevu a čisto technická
´hlasivková údržba´. Ja ale medzi operou a
muzikálom vnímam rozdiel jedine v štýle spevu,
keďže medzi oboma je časový rozdiel dve
storočia. To je ale asi tak všetko. Divadlo by
mal človek hrať rovnako v opere, ako v muzikále.
Čo sa hlasovej techniky týka, obe spievam
rovnakým štýlom. Keďže v opere som vyrastal a v
konečnom dôsledku práve kvôli nej sa učil
spievať, mám k nej dosť srdcový vzťah. Muzikál
vnímam ako vrchol súčasného hudobno-dramatického
umenia, pretože v jeho prípade ide o využitie
všetkej dostupnej techniky, plus tam ide o
herecké výkony viac, ako to prezentuje naša
opera... To však neplatí v prípade vašaj operi,
pretože podľa môjho názoru sú Slováci v romto
smere pred nami. Viem, že takéto reči by mi
našinci iste neodpustili, ale je to tak. Všade
vo svete to je tak, že človek uvidí v opere
fantastických spevákov, ktorí hrajú vynikajúce
divadlo. Vonku ľudia dávno pochopili, že nie je
dôležité iba vedieť dobre svoju rolu zaspievať,
ale i zahrať. A to sa mi na súčasnej opere veľmi
páči. To znamená, že súčasná operná inscenácia
nemá ´daleko od tej muzikálovej. Rozdiel je
akurát v tom, že v muzikáli spievate na
mikroporty, pričom celkové tecnhické požiadavky
sú trošku náročnejšie. Všimol som si, že aj u
nás sa začínajú k opere konečne dostávať ľudia
so súčasným myslením a to je dobre. Aj to je
jeden z dôvodov, prečo sa v nasledujúcich dvoch
sezónach chcem opäť k opere vrátiť. Navyše,
sľúbil som, že v pražskom Národnom divdle budem
spievať v troch inscenáciách - dvoch Mozartových
a jednej z pera Bedřicha Smetanu. Budúcnosť
muziky je podľa mňa v prepájaní žánrov. Dnes už
zďalek nie je čas na to, aby bigbíťací pozerali
na ´kalikárov´cez prsty a naopak. Ideálne je, ak
sa spojí dobrá bigbítová kapela s dobrým
symfonyckým orchestrom a spolu odohrajú
fantastický koncert, ktorý sa ľuďom bude páčiť."
Práve na to som sa chcel opýtať vo
svojej ďalšj otázke. Vy ste sa svojho času
vyjadrili, že popové koncerty vnímate iba ako
určité spestrenie svojej muzikatnskej kariéry,
pretože vašim domovom je divadlo...
"Ja som sa začal venovať spevu s tým, že
raz skončím v divadle. Som skrátka klasický,
divadelný intepret. Divadlo je úžasná
záležitosť."
Dá sa to tedas chápať aj
v tom zmysle, že pop vás naplno
neuspokojuje...
"To zase nie, pop
pre mňa predstavuje niečo úplne iné. Keď spievam
na nejakom popovom vystúpení, vnímam ho tak, že
je to čisto iba o muzike, a tak si užívam fakt,
že sa môžem sústreďovať iba na ňu.. Aj napriek
tomu je to super, mám to veľmi rád. Divdalo je
krásne práve kvôli tomu prepojeniu muziky a
hereckých výkonov...Ako vraví, všetko zo všetkým
súvisí. Vďaka Draculovi, či Monte Cristovi, teda
muzikálom, ktoré zaznamenali obrovský divácky
úspech, môžem teraz robiť svoje popové koncerty,
respektíve vlastné koncerty vážnej hudby. Všetko
je to o tom, že sa mi podarilo dostať sa do
určitej pozície, v´daka čomu si môžem teraz de
facto robiť čo chcem... "
Vnímate
nejakú paralelu medzi Draculom a Monte Cristom?
Nemyslím však len z toho hľadiska, že obe diela
pripravoval takmer identický autorský tím...
"Jasné, v oboch prípadoch ide o dosť
charizmatgické postavy z histórie. Na druhej
strane ale to je asi jediné pojítko medzi oboma
dielami."
Nie je žiadnym tajkomstvom,
že vaša osoba sa stala v´dačným objektom
bulvárnej tlače. Na túto tému som sa
prednedávnom bavil aj s vašou kolegyňou Helenou
Vondráčkovou. Snažili sme sa prísť na to, kde je
hranica, pokiaľ ešte človek iba mávne rukou a
kedy sa rozhodne podať trestné oznámenie...
Myslím, že v súvislosti s niektorými článkami,
ktoré sa v poslednom období na vašu adresu
objavili, to naozaj ´zaváňalo´ súdom...
"To máte tak. Považujem sa za
normálneho, dospelého a myslím aj dosť
inteligentného človeka na to, aby som si vedel
spočítať, že všetky tieto urážlivé články
vznikajú preto, aby človek toho novinára
zažaloval...Totiž, vo chvíli, keď sa rozhodnem
podať trestné oznámenie na Super, či Blesk či
iný bezhraničný bulvár, sa voči mne sputí
mašinéria ďalších článkov, ktorá im o tretinu
zdvihne náklad...Ja naozaj nie som tak hlúpy,
aby som sa do tejto hry nechal vtiahnuť a
vlastne tým časopisol ešte aj pomáhal... Naozaj
mi to nestojí za to. Navyše, považujem sa za
dosť komunikatívneho človeka a niekoľkokrát som
sa pokúšal s bulvárnymi novinármi normálne
komunikovať, vravieť im, ako sa veci naozaj majú
a podobne. Zistil som ale, že je to úplne
zbytočné. To znamená, že momentálne som
situácii, keď s nimi absolútne nekomunikujem.
Žiaľ, istou daňou za všetko je fgakt, že
naopríklad pokiaľ sa mi na telefóne zobrazí
číslo volajúceho, ktoré nemám v pamäti medzi
známymi, ani nedvíham...Stalo sa mi totiž, že
moje odpovede na otázky boli totálne zneužité a
poriradené pod otázky, ktoré v rozhovore ani
nepadli..."
Čo však to známe,
zaužívane klišé, že umelec je vlastne ´verejným
majetkom´... Na jednej strane si vás ľudia
všemožne idealizujú, no na strane druhej radi
nazierajú do súkromia, chcú vedieť, s kým
chodíte, čítať o tom, ako varíte, vidieť vás,
ako upratujete...
"Pozrite, som
spevák a divadelný intepret a táto časť môjho
života je úplne verejná. Do môjho súkromého
života ale nikomu nič nie je. V žiadnom prípade
sa nehodlám niekomu zverovať s problémami, ktoré
sú apriori problémami, ktoré má väčšina iných
ľudí. Navyše, aby som bol úprimný, mne je tých
bulvárnych novinárov vlastne ľúto. Som totiž
presvedčený, že človek, ktorý sa živý tým, že
klame a ubližuje iným, nakoniec skončí v pekle,
pretože tieto veci možno považovať za
jednoznačný hriech (smiech). Viete, ja sa
nebudem handrkovať so žiadnym bulvárnym
´plátkom´, ktorý o mne napísal, že som sa vyspal
s nejakou pani, ktorá to tvrdí... Navyše s pani
tak škaredou, až to človeka provokuje zareagovať
v zmysle, že k tomu by som sa predsa nikdy
neznížil... Aj napriek tomu radšej mlčím,
nenecám sa predsa nejakou cudzou ženskou, ktorú
naozaj vôbec nepoznám, zatianuť do sporu, ktorý
by slúžil iba na zvýšenie predajnosi toho, či
onoho časopisu."
Nemali ste niekedy
´chvíľku´, keď ste pomýšali reagovať na takéto
články odchodom z branže, ako hrozí napríklad
Jozef Abrhám po nedávnych škandalóznych článkoch
v Supru na margo jeho manželky Libuše
Šafránkovej?
"Je pravdou, že vďaka
blvárnym novinárom a ešte niektorým ľuďom, ktorí
sa pohybujú okolo tejto branže som nera
uvažoval, že by sa začal venovať niečomu
inému... Niekedy je to naozaj dosť
vyčerpávajúce. Najmä vo chvíli, keď mi
telefonuje plačúca mama s tým, že sa niekde
dočítala, že som závislý na tvrdých drogách a
chystám sa na liečenie... Toho mi je najviac
ľúto, pretože moji kamaráti a známy vedia, aká
je pravda, no keď si niečo také prečíta moja
mama...To ma naozaj naštve. Keď potom ide do
obchodu, tak na ňo všetci ukazujú prstom, že to
je tá, ktorá ma syna narkomana...Je to
šesťdesiatročná pani, ktorá si niečo také naozaj
nezaslúži."
Napriek tomu vie, že aj
vám sa stalo, že ste ´ťahali leva za fúzy´a sami
ste tak trochu, i keď nepriamo
´hecovali´novinárov...
"To viete, že
sa stalo..."
Tuším, že to všetko
začalo tým vašim trhaním tulipánov v parku,
ktoré vyvrcholilo konfliktom s políciou...
"(smiech) Jasné, aj keď intepretácie
boli rôzne, išlo o skutočnú udalosť. Každý chlap
predsa niekdy trhla pre ženu kvety v parku, na
tom predsa nie je nič divné. Som zamilovaný,
vidím tulipány, tak ich idem odtrhnúť (smiech).
Za to, aká aféra sa z toho nakoniec vykľula, za
to mohol jeden pán z polície, ktgoré si to celé
chcel takpovediac ´užiť´. Dokonca tam padali
´hlášky´ typu: "To sa budú chlapi čudovať, až im
o tom budem v nedeľu v krčme rozprávať." Úplne
klasický prípad chlapíka, ktorý si na mne liečil
nejaký svoj mindrák...."
Trošku sme
tu načrtli vašu všestrannosť, v posledných
rokoch ste sa prezentovali aj ako herec, keď ste
sa objavili v dvoch dielochg úspešnej rozprávky
"Z pekla štěstí". Úprimne, nemáte z niektorých
ponúk pocit, že tí, ktorí vám ich dávajú chcú
vyslovene iba vyťažiť na vašej popularite. V
ošiali z úspechu človek niekedy zvykne urobiť
veci, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť ´cool´,
no nakoniec zistí, že mu vlastne urobili
medvediu službu...
"Samozrejme, že
ten pocit občas mám, ale je len na mne, aby som
uvážil, ako ďaleko pustím niekoho, aby na mne
profitoval. Samozrejme, dostávam množstvo ponúk
z rôznych oblastí umenia a som si vedomý, že ik
ich ľudia dávajú z rôznych pohnútok. Sú ľudia,
ktorí ma oslovia preto, že si mážia a to, čo
robím, sa im naozaj páči, no nájdu sa aj takí,
čo mi ponúknu úlohu iba preto, aby v titulkoch
figurovalo moje meno. Je však na mne, aby som
včas rozoznal, odkiaľ, pokiaľ a nebúšťal sa do
vecí."
Urobili ste v poslednom období
niečo, za čo sa vyslovene hanbíte?
"Mne sa dokonca stalo, že moje meno
fiuguruje pod projektami, s ktorými som nemal
nič spoločné... Stalo sa takisto, že
organizátori propagovali svoju akciu s tým, že
sa jej zúčastním, ľudia si kúpili lístky, no
nakoniec vyšiel na pódium moderátor a ľuďom
povedal, že som sa na to jednoducho
vykašľal...Pritom ja som o žiadnej akcii nič
nevedel, nikto ma na ňu nepozval...To je fakt
sila. A ešte sú tam schopní pred ľuďmi mávať
nejakým papierom, o ktorom tvrdia, že je to
zmluva, ktorú som porušil..."
Narážate teraz na nedávny škandál
ohľadom akcie Kvapka naděje, na ktorej ste sa
nakoniec nezúčastnili, pretože vám vraj
organizátori nemhli vyplatiť vysoký
honorár..?
"Áno, Kvapka nádeje bola
jeden z podobných prípadov. Išlo navyše o veľmi
bolestnú záležitosť, ktorá sa týka ľudí, ktorých
poznám a mám rád... Ja som s pani organizátorkou
neskôr hovoril a ona sa mi veľmi ospravedlňovala
s tým, že nemá ani šajnu, kto tam takéto rôzne
fmy rozniesol. Išlo naozaj o krutú skutočnosť.
Keď o vás niekto potom začne tvrdiť, že chcete
za vystúpenie na benefičnej akcii pre postihnuté
deti honorár stoticíc, to je naozaj drsné. Veď
keď by to bola pravda, tak by som si nemohol ísť
ani do obchodu kúpiť rohlík, pretože by ma ľudia
opľuli..."
Igor PETRUŠKA
Foto: Karol HATALA
| |
späť
| | |