Pokiaľ sa chcete vyjadriť k článku, môžete napísať svoju poznámku.

Na tento článok zatiaľ reagovalo 1 ľudí.

Čítaj poznámky.

Daniel Hùlka priznáva, že ´ťahal leva za fúzy´... 10.12.2001 - 16:51     od: pigi Predstavovať nejako bližšie populárneho speváka a v posledných rokoch aj úspešneho herca - Daniela Hůlku by asi nemalo veľký význam. Takí, ktorí sa s jeho osobou doposiaľ nestretli asi neexistujú, fanúšikovia majú jeho biografiu ´namakanú´ dosť dobre na to, aby sme sa mohli ušetriť zbytočných ´obkecávačiek´, no aj tí, ktorí ho príliš v láske nemajú tento rozhovor iste preskočia (ak by aj náhodou nie, tak dosť podrobné info nájdete na www.danielhulka.cz). Tak či onak, jeho nedávna účasť na benefičnom koncerte s názvom "Slovensko bez bariér" v košickom Dóme svätej Alžebty, vrámci ktorého sa predstavil s trojpesničkovým blokom, ku ktorému sa pridala ešte aj záverečná skladba celého podujatia - aktuálna "Tichá noc", bol nepochybne zlatým klincom večera. Pauzu medzi generálkou a večerným koncerto sme využili na nasledujúci rozhovor. O vašej, sprvoti dosť imidžovo pôsobiacej expedícii do Himaláji, ktorá nakoniec vykryštalizovala vo veľké dobrodružstvo, v ktorom išlo miestami doslova o život, sa toho popísalo už dosť veľa. Mohli by ste však nejako zosumarizovať, čo vám vlastne táto cesta dala? "Na takúto otázku je ťažko odpovedať v krátkosti. V každom prípade si hodláme podobnú túru ešte zopakovať. Všetci, čo sme sa tej expedície zúčastnili sme sa zhodli na tom, že je nám za tým krajom veľmi smutno, takže sa tam určite vrátime, akonáhle nám to výjde. Určite sme si odtiaľ nepriniesli tak zlé skúsenosti, že by sme si to opäť nechceli skúsiť." Tentoraz by ste už išli takpovediac na istotu... "Áno, tentoraz by sme boli určute oveľa viac pripravenejší, presne by sme vedeli, čo si so sebou vziať a tak. Buci rok v lete sa mi z časových dôvodov nepodarí nikam vycestovať, no v 2003-om urobím všetko preto, aby sa to podarilo. My sme sa totiž veľmi chceli dostať do Tibetu, čo sa nám ale nepodarilo, pretože sme zo záhadných príčin nedostali čínske víza..." Pokiaľ viem, pôvodne ste sa dokonca chceli stretnúť s Dalajlámom... "To by nebol problém, pretože pokiaľ sa človek dostane do Indie v období, keď tam Dalajláme práve je, tak sa s ním dá stretnúť, to nie je problém. My sme však v čase našej návštevy mali trochu iné starosti. Plánovali sme prejsť Himaláje, pôvodne tá cesta mala ísť z Tibetu do Nepálu, čo ale, ako som už spomínal, nevyšlo. Tým pádom sme Himaláje prechádzali v severnej Indii, čím sme hlavný cieľ našedj výpravy splnili. V každom prípade sa do Tibetu veľmi chcem dostať, už aj preto, aby som sa dozvedel, predčo sa nám tie víza nepodarilo získať... Myslím, že to tak úplne bezdôvodné zase nebolo. Je mi jasné, že mnohí túto cestu vnímali, ako vravíte, ako imidžovú, ale my sme to vnímali úplne inak. Trošku ma mrzelo, keď som sa po našom návrate dočítal v novinách, ako sa niektorí ľudia snažili spochybniť to, čo sme tam prežili. Našťastie, v tomto smere mám úplne čisté svedomie, ja som v každom rozhovore iba presne reprodukoval naše zážitky. Nič som si nevymyslel. V každom prípadfe išlo o veľmi náročnú cestu. Musím ale priznať, že boli chvíle, keď som nebol príliš nadšený tým, že som sa jej zúčastnil. Išlo ale len o chvíľkove stavy, pretože keď to všetko vnímam z odstupom času, tak som veľmi rád. Táto expedícia mi dala veľmi veľa. Za to, že v takýchto podmienkach človek zažije pocit strachu o vlastný život, príde odmena v podobe neuveriteľne emotívneho zážitku." Prejdime však k tomu, čo je vám najbližšie, ku muzike. Krátko pred výdaním vášho posledného albumu ste absolvovali svoj comeback do sveta opery, keď ste na doskách Stavovského divadla objavili v slávnom Donovi Giovannim. Ako ste vlastne tento návrat pociťovali? Potrebovali ste istý čas na ´hlasovú kalimatizáciu´? "Samozrejme, môjmu návratu na opernú scénu predchádzali opätovné návštevy hodín spevu a čisto technická ´hlasivková údržba´. Ja ale medzi operou a muzikálom vnímam rozdiel jedine v štýle spevu, keďže medzi oboma je časový rozdiel dve storočia. To je ale asi tak všetko. Divadlo by mal človek hrať rovnako v opere, ako v muzikále. Čo sa hlasovej techniky týka, obe spievam rovnakým štýlom. Keďže v opere som vyrastal a v konečnom dôsledku práve kvôli nej sa učil spievať, mám k nej dosť srdcový vzťah. Muzikál vnímam ako vrchol súčasného hudobno-dramatického umenia, pretože v jeho prípade ide o využitie všetkej dostupnej techniky, plus tam ide o herecké výkony viac, ako to prezentuje naša opera... To však neplatí v prípade vašaj operi, pretože podľa môjho názoru sú Slováci v romto smere pred nami. Viem, že takéto reči by mi našinci iste neodpustili, ale je to tak. Všade vo svete to je tak, že človek uvidí v opere fantastických spevákov, ktorí hrajú vynikajúce divadlo. Vonku ľudia dávno pochopili, že nie je dôležité iba vedieť dobre svoju rolu zaspievať, ale i zahrať. A to sa mi na súčasnej opere veľmi páči. To znamená, že súčasná operná inscenácia nemá ´daleko od tej muzikálovej. Rozdiel je akurát v tom, že v muzikáli spievate na mikroporty, pričom celkové tecnhické požiadavky sú trošku náročnejšie. Všimol som si, že aj u nás sa začínajú k opere konečne dostávať ľudia so súčasným myslením a to je dobre. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa v nasledujúcich dvoch sezónach chcem opäť k opere vrátiť. Navyše, sľúbil som, že v pražskom Národnom divdle budem spievať v troch inscenáciách - dvoch Mozartových a jednej z pera Bedřicha Smetanu. Budúcnosť muziky je podľa mňa v prepájaní žánrov. Dnes už zďalek nie je čas na to, aby bigbíťací pozerali na ´kalikárov´cez prsty a naopak. Ideálne je, ak sa spojí dobrá bigbítová kapela s dobrým symfonyckým orchestrom a spolu odohrajú fantastický koncert, ktorý sa ľuďom bude páčiť." Práve na to som sa chcel opýtať vo svojej ďalšj otázke. Vy ste sa svojho času vyjadrili, že popové koncerty vnímate iba ako určité spestrenie svojej muzikatnskej kariéry, pretože vašim domovom je divadlo... "Ja som sa začal venovať spevu s tým, že raz skončím v divadle. Som skrátka klasický, divadelný intepret. Divadlo je úžasná záležitosť." Dá sa to tedas chápať aj v tom zmysle, že pop vás naplno neuspokojuje... "To zase nie, pop pre mňa predstavuje niečo úplne iné. Keď spievam na nejakom popovom vystúpení, vnímam ho tak, že je to čisto iba o muzike, a tak si užívam fakt, že sa môžem sústreďovať iba na ňu.. Aj napriek tomu je to super, mám to veľmi rád. Divdalo je krásne práve kvôli tomu prepojeniu muziky a hereckých výkonov...Ako vraví, všetko zo všetkým súvisí. Vďaka Draculovi, či Monte Cristovi, teda muzikálom, ktoré zaznamenali obrovský divácky úspech, môžem teraz robiť svoje popové koncerty, respektíve vlastné koncerty vážnej hudby. Všetko je to o tom, že sa mi podarilo dostať sa do určitej pozície, v´daka čomu si môžem teraz de facto robiť čo chcem... " Vnímate nejakú paralelu medzi Draculom a Monte Cristom? Nemyslím však len z toho hľadiska, že obe diela pripravoval takmer identický autorský tím... "Jasné, v oboch prípadoch ide o dosť charizmatgické postavy z histórie. Na druhej strane ale to je asi jediné pojítko medzi oboma dielami." Nie je žiadnym tajkomstvom, že vaša osoba sa stala v´dačným objektom bulvárnej tlače. Na túto tému som sa prednedávnom bavil aj s vašou kolegyňou Helenou Vondráčkovou. Snažili sme sa prísť na to, kde je hranica, pokiaľ ešte človek iba mávne rukou a kedy sa rozhodne podať trestné oznámenie... Myslím, že v súvislosti s niektorými článkami, ktoré sa v poslednom období na vašu adresu objavili, to naozaj ´zaváňalo´ súdom... "To máte tak. Považujem sa za normálneho, dospelého a myslím aj dosť inteligentného človeka na to, aby som si vedel spočítať, že všetky tieto urážlivé články vznikajú preto, aby človek toho novinára zažaloval...Totiž, vo chvíli, keď sa rozhodnem podať trestné oznámenie na Super, či Blesk či iný bezhraničný bulvár, sa voči mne sputí mašinéria ďalších článkov, ktorá im o tretinu zdvihne náklad...Ja naozaj nie som tak hlúpy, aby som sa do tejto hry nechal vtiahnuť a vlastne tým časopisol ešte aj pomáhal... Naozaj mi to nestojí za to. Navyše, považujem sa za dosť komunikatívneho človeka a niekoľkokrát som sa pokúšal s bulvárnymi novinármi normálne komunikovať, vravieť im, ako sa veci naozaj majú a podobne. Zistil som ale, že je to úplne zbytočné. To znamená, že momentálne som situácii, keď s nimi absolútne nekomunikujem. Žiaľ, istou daňou za všetko je fgakt, že naopríklad pokiaľ sa mi na telefóne zobrazí číslo volajúceho, ktoré nemám v pamäti medzi známymi, ani nedvíham...Stalo sa mi totiž, že moje odpovede na otázky boli totálne zneužité a poriradené pod otázky, ktoré v rozhovore ani nepadli..." Čo však to známe, zaužívane klišé, že umelec je vlastne ´verejným majetkom´... Na jednej strane si vás ľudia všemožne idealizujú, no na strane druhej radi nazierajú do súkromia, chcú vedieť, s kým chodíte, čítať o tom, ako varíte, vidieť vás, ako upratujete... "Pozrite, som spevák a divadelný intepret a táto časť môjho života je úplne verejná. Do môjho súkromého života ale nikomu nič nie je. V žiadnom prípade sa nehodlám niekomu zverovať s problémami, ktoré sú apriori problémami, ktoré má väčšina iných ľudí. Navyše, aby som bol úprimný, mne je tých bulvárnych novinárov vlastne ľúto. Som totiž presvedčený, že človek, ktorý sa živý tým, že klame a ubližuje iným, nakoniec skončí v pekle, pretože tieto veci možno považovať za jednoznačný hriech (smiech). Viete, ja sa nebudem handrkovať so žiadnym bulvárnym ´plátkom´, ktorý o mne napísal, že som sa vyspal s nejakou pani, ktorá to tvrdí... Navyše s pani tak škaredou, až to človeka provokuje zareagovať v zmysle, že k tomu by som sa predsa nikdy neznížil... Aj napriek tomu radšej mlčím, nenecám sa predsa nejakou cudzou ženskou, ktorú naozaj vôbec nepoznám, zatianuť do sporu, ktorý by slúžil iba na zvýšenie predajnosi toho, či onoho časopisu." Nemali ste niekedy ´chvíľku´, keď ste pomýšali reagovať na takéto články odchodom z branže, ako hrozí napríklad Jozef Abrhám po nedávnych škandalóznych článkoch v Supru na margo jeho manželky Libuše Šafránkovej? "Je pravdou, že vďaka blvárnym novinárom a ešte niektorým ľuďom, ktorí sa pohybujú okolo tejto branže som nera uvažoval, že by sa začal venovať niečomu inému... Niekedy je to naozaj dosť vyčerpávajúce. Najmä vo chvíli, keď mi telefonuje plačúca mama s tým, že sa niekde dočítala, že som závislý na tvrdých drogách a chystám sa na liečenie... Toho mi je najviac ľúto, pretože moji kamaráti a známy vedia, aká je pravda, no keď si niečo také prečíta moja mama...To ma naozaj naštve. Keď potom ide do obchodu, tak na ňo všetci ukazujú prstom, že to je tá, ktorá ma syna narkomana...Je to šesťdesiatročná pani, ktorá si niečo také naozaj nezaslúži." Napriek tomu vie, že aj vám sa stalo, že ste ´ťahali leva za fúzy´a sami ste tak trochu, i keď nepriamo ´hecovali´novinárov... "To viete, že sa stalo..." Tuším, že to všetko začalo tým vašim trhaním tulipánov v parku, ktoré vyvrcholilo konfliktom s políciou... "(smiech) Jasné, aj keď intepretácie boli rôzne, išlo o skutočnú udalosť. Každý chlap predsa niekdy trhla pre ženu kvety v parku, na tom predsa nie je nič divné. Som zamilovaný, vidím tulipány, tak ich idem odtrhnúť (smiech). Za to, aká aféra sa z toho nakoniec vykľula, za to mohol jeden pán z polície, ktgoré si to celé chcel takpovediac ´užiť´. Dokonca tam padali ´hlášky´ typu: "To sa budú chlapi čudovať, až im o tom budem v nedeľu v krčme rozprávať." Úplne klasický prípad chlapíka, ktorý si na mne liečil nejaký svoj mindrák...." Trošku sme tu načrtli vašu všestrannosť, v posledných rokoch ste sa prezentovali aj ako herec, keď ste sa objavili v dvoch dielochg úspešnej rozprávky "Z pekla štěstí". Úprimne, nemáte z niektorých ponúk pocit, že tí, ktorí vám ich dávajú chcú vyslovene iba vyťažiť na vašej popularite. V ošiali z úspechu človek niekedy zvykne urobiť veci, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť ´cool´, no nakoniec zistí, že mu vlastne urobili medvediu službu... "Samozrejme, že ten pocit občas mám, ale je len na mne, aby som uvážil, ako ďaleko pustím niekoho, aby na mne profitoval. Samozrejme, dostávam množstvo ponúk z rôznych oblastí umenia a som si vedomý, že ik ich ľudia dávajú z rôznych pohnútok. Sú ľudia, ktorí ma oslovia preto, že si mážia a to, čo robím, sa im naozaj páči, no nájdu sa aj takí, čo mi ponúknu úlohu iba preto, aby v titulkoch figurovalo moje meno. Je však na mne, aby som včas rozoznal, odkiaľ, pokiaľ a nebúšťal sa do vecí." Urobili ste v poslednom období niečo, za čo sa vyslovene hanbíte? "Mne sa dokonca stalo, že moje meno fiuguruje pod projektami, s ktorými som nemal nič spoločné... Stalo sa takisto, že organizátori propagovali svoju akciu s tým, že sa jej zúčastním, ľudia si kúpili lístky, no nakoniec vyšiel na pódium moderátor a ľuďom povedal, že som sa na to jednoducho vykašľal...Pritom ja som o žiadnej akcii nič nevedel, nikto ma na ňu nepozval...To je fakt sila. A ešte sú tam schopní pred ľuďmi mávať nejakým papierom, o ktorom tvrdia, že je to zmluva, ktorú som porušil..." Narážate teraz na nedávny škandál ohľadom akcie Kvapka naděje, na ktorej ste sa nakoniec nezúčastnili, pretože vám vraj organizátori nemhli vyplatiť vysoký honorár..? "Áno, Kvapka nádeje bola jeden z podobných prípadov. Išlo navyše o veľmi bolestnú záležitosť, ktorá sa týka ľudí, ktorých poznám a mám rád... Ja som s pani organizátorkou neskôr hovoril a ona sa mi veľmi ospravedlňovala s tým, že nemá ani šajnu, kto tam takéto rôzne fmy rozniesol. Išlo naozaj o krutú skutočnosť. Keď o vás niekto potom začne tvrdiť, že chcete za vystúpenie na benefičnej akcii pre postihnuté deti honorár stoticíc, to je naozaj drsné. Veď keď by to bola pravda, tak by som si nemohol ísť ani do obchodu kúpiť rohlík, pretože by ma ľudia opľuli..." Igor PETRUŠKA Foto: Karol HATALA späť