Donna Elvira:
Ferma, perfido, ferma!
Masetto:
Il birbo ha l'ali ai piedi!
Zerlina:
Con qual arte si sottrasse l'iniquo.
Don Ottavio:
Amici miei,
dopo eccessi sì enormi,
dubitar non possiam che Don Giovanni
non sia l'empio uccisore
del padre di Donn'Anna; in questa casa
per poche ore fermatevi, un ricorso
vo'far a chi si deve, e in pochi istanti
vendicarvi prometto.
Così vuole dover, pietade, affetto!
No. 21. Aria
Il mio tesoro intanto,
Andate a consolar,
E del bel ciglio il pianto
Cercate di asciugar.
Ditele che i suoi torti
A cendicar io vado;
Che sol di stragi e morti
Nunzio vogl'io tornar.
(Partono.)
Donna Elvira:
Stôj, zradca, stôj!
Masetto:
Ten lotor vzal nohy na plecia!
Zerlina:
Ako šikovne sa vyparil ten darebák.
Don Ottavio:
priatelia moji,
po výtržnostiach takých ohromných,
pochybovať nemôžeme, že Don Giovanni
je hriešny vrah
otca Donny Anny a v tomto dome
krátky čas pobudnite. Jednu túžbu
chcem splniť, ktorú splniť treba
a zakrátko vás pomstím, slubujem,
Tak káže povinnost, súcit, náklonosť!
No. 21. Ária
Môj poklad zatiaľ,
choďte posilniť,
a krásných oči slzu
snažte sa vysušiť.
Povedzte, že jej krivdy
pomstiť idem,
že len ako krviprolitia a smrti
vyslanec chcem sa vrátiť.
(Odchádza.)